Oživenie európskej ekonomiky brzdí inflácia a štátne dlhy
Náladu európskych spotrebiteľov v súčasnosti ovplyvňuje najmä stúpajúca inflácia a vysoký štátny dlh. V Prehľade európskej spotrebiteľskej klímy (GfK Consumer Climate Europe) spoločnosť GfK po prvý raz predkladá komplexné zhrnutie očakávaní súvisiacich s vývojom ekonomiky, inflácie, príjmov a nálad kupujúcich v Rakúsku, Bulharsku, Česku, Francúzsku, Nemecku, Veľkej Británii, Taliansku, Poľsku, Rumunsku a Španielsku. V týchto desiatich krajinách žije približne 80 percent obyvateľstva európskej dvadsaťsedmičky. Prieskum je založený na pravidelných mesačných rozhovoroch so spotrebiteľmi vo všetkých krajinách Európskej únie.
Dopad finančnej a hospodárskej krízy pociťujú viacmenej všetky krajiny EÚ. Kým vývoj v Nemecku sa v minulom roku uberal úplne iným smerom ako vo zvyšku eurozóny, Španielsko, Veľká Británia a najmä väčšina východoeurópskych krajín sa ešte stále spamätávajú z následkov najkrutejšej recesie od 2. svetovej vojny.
Európu v súčasnosti desí strach z inflácie. Peňaženky európskych spotrebiteľov negatívne ovplyvňujú rastúce spotrebiteľské ceny, vysoké ceny ropy a plynu. Mimoriadne dôrazne ich pocítili obyvatelia Veľkej Británie, kde sa úroveň inflácie zvýšila z 3,3% v novembri minulého roka na 4,4% vo februári 2011. Európska centrálna banka prednedávnom zareagovala na rastúcu infláciu zvýšením kľúčových úrokových sadzieb - prvýkrát od začiatku finančnej krízy - o 25 bázických bodov na 1,25%.
Druhým zásadným problémom je vysoká úroveň verejného zadlženia jednotlivých krajín. I keď do Európskeho záchranného fondu prispievajú najväčšími čiastkami práve veľké krajiny, všetky národné vlády boli nútené poskytnúť obrovské prostriedky na stabilizáciu a stimulovanie hospodárstva. Najvyšší štátny dlh v EÚ dosahujúci úroveň 118,9 % HDP má Taliansko.
Úsporné opatrenia zavedené vo Veľkej Británii na potlačenie recesie sú vážne spochybňované
Zo sledovaných krajín iba Rakúsko a Nemecko očakávajú, že ich hospodárstvo bude aj naďalej rásť vyšším tempom. V Rakúsku je výsledný ukazovateľ 38,2 bodu, v Nemecku dokonca až 49,5. Po dôraznom zvýšení ekonomických očakávaní, o približne 60 bodov od júna do novembra 2010, ukazovateľ v Nemecku poklesol od decembra o približne 15 bodov. Hodnoty ukazovateľa sa pohybujú v škále od -100 do +100 bodov.
V Španielsku, Rumunsku a Rakúsku sa ukazovateľ dokonca zlepšil. Naopak, v Česku a Bulharsku boli zaznamenané značné straty. Rumunsko sa v súčasnosti stabilizovalo na veľmi nízkej úrovni. Od polovice predchádzajúceho roka sa aj tu ekonomické očakávania zvýšili približne o 34 bodov a v súčasnosti sa držia na -37,3.
Finančná kríza znamená vážne a rozsiahle následky pre britskú ekonomiku. Súkromná spotreba, financovaná vo veľkej miere najmä z úverov, tvorila veľký podiel na HDP. V dôsledku hospodárskej krízy spotrebitelia aj mnohé spoločnosti stratili schopnosť splácať svoje pôžičky, čo napokon zasiahlo celú ekonomiku Ostrovov. Ceny nehnuteľností dramaticky klesli a zároveň sa prudko zvýšila miera nezamestnanosti. Mnoho spoločností zbankrotovalo. Očakávania spotrebiteľov klesli začiatkom roka 2009 až na -57,8 bodu. Odvtedy sa ekonomika v priebehu roka postupne spamätávala a vo februári 2010 zaznamenala najvyššiu hodnotu (31,4 bodu) od októbra 1997. Od minulého roka sa vláda snaží zvládnuť vysokú úroveň nového dlhu prostredníctvom prísneho programu úspor, predovšetkým vo verejnom sektore a zvyšovaním daní. Verejnosť sa však obáva, že úsporné opatrenia vyústia do ďalšej recesie ešte skôr, ako sa krajine podarí dostať sa z finančnej krízy. Názory verejnosti na správnu politiku boja proti recesii sa značne líšia. Časť uznáva, že vláda musí zaujať radikálny postoj a začať šetriť, kým ostatní uprednostňujú politiku bližšiu Keynesovmu prístupu, ktorá by ekonomiku stimulovala z verejných prostriedkov. Diskusia o správnom východisku z recesie je evidentná aj v hodnotení súčasného vývoja ekonomiky. Po minulý rok a aj v prvom štvrťroku tohto roka ekonomické očakávania dramaticky klesli až na úroveň súčasných -29,9 bodu.
Ekonomika Českej republiky sa postupne spamätáva z ekonomickej krízy. Výrazný podiel na zlepšení má automobilka Škoda. Je jednou z veľkých firiem, ktoré zásadne ovplyvňujú vývoj českej ekonomiky. V prvom štvrťroku 2011 sa príjmy Škody zvýšili o 21,4%. Napriek tomu sa celková nálada spotrebiteľov od začiatku roka výrazne zhoršila. Súčasná vláda sa po prvý raz chystá znížiť vysokú úroveň štátneho dlhu, nie je však jasné, či dokáže presadiť chystané reformy. Neistotu vyvoláva aj hodnotenie očakávaní vývoja českej ekonomiky v niekoľkých nasledujúcich mesiacoch. Verejnosť má reálne obavy, či plánované úsporné opatrenia a zvyšovanie daní opäť neoslabia pomaly sa konsolidujúcu ekonomiku a zvýšia nezamestnanosť. V dôsledku toho ekonomické očakávania od začiatku roka prudko klesajú. V januári index vykázal hodnotu 9,6 bodu, ale už v marci klesol až na -29,6 bodu. Česi navyše vnímajú plánované reformy ako hrozbu pre ich osobnú finančnú situáciu.
Prudké zvýšenie cien v celej Európe
Vo všetkých sledovaných krajinách EÚ sa v marci potvrdili obavy zo zvyšovania cien. Jedinou výnimkou je Bulharsko, kde po razantnom raste ceny od decembra minulého roka opäť mierne klesli až na marcovú úroveň 7,6 bodu. Kľúčovými príčinami zvyšovania inflácie sú v súčasnosti vyššie ceny potravín a energií.
Zvlášť citeľne sa zvýšenie cien prejavilo vo Francúzsku, Taliansku a Rumunsku. Očakávania rastu spotrebiteľských cien vo Francúzsku sa v marci zvýšili o 12,4 bodu na súčasnú hodnotu 46,9, najvyššiu hodnotu za posledných 20 rokov.
Ukazovateľ dramaticky stúpa od augusta 2009, keď sa pohyboval na úrovni -32,3 bodu. Od hospodárskej a finančnej krízy sa francúzski spotrebitelia obávajú obrovského poklesu kúpnej sily.
V Taliansku sa index v súčasnosti pohybuje na úrovni 11,1 bodu v porovnaní s -22 bodmi vo februári. Podobne ako vo Francúzsku, aj v Taliansku očakávali od polovice 2009 rast cien. V júli 2009 index zaznamenal ukazovateľ na úrovni -60,8 bodu. I keď údaj cenových očakávaní je relatívne nízky, Taliani začali počas hospodárskej a finančnej krízy omnoho citlivejšie reagovať na ceny. V decembri 2010 sa inflácie obávala asi tretina spotrebiteľov, o mesiac neskôr to bolo už 58%. Dvojpercentná inflácia v Taliansku je však v porovnaní s inými krajinami ešte stále mierna.
V Rumunsku ukazovateľ v súčasnosti dosiahol úroveň 19,7 bodu. V polovici roka 2010 sa Rumuni museli vyrovnať s 5%-ným zvýšením dane zo zisku. V nasledujúcich diskusiách sa zvýšili očakávania súvisiace s cenami v auguste na 14 bodov. Po ustálení tento ukazovateľ v januári klesol na -15,3 bodu. Rumuni v súčasnosti uvažujú o ďalšom zvyšovaní daní a odvodov, v dôsledku čoho cenové očakávania v marci stúpli o 29,7 bodu. Rumunsko získalo finančnú pomoc od MMF, ECB a EÚ, preto je tamojšia vláda pod silným medzinárodným tlakom na zníženie štátneho deficitu. Tento vývoj navyše sprevádza rast inflácie, ktorá v súčasnosti dosiahla hodnotu približne 6%.
Francúzsko sa obáva poklesu kúpnej sily
Zvyšujúce sa obavy európskych spotrebiteľov z inflácie vplývajú aj na očakávania príjmov, tie v súčasnosti vo všeobecnosti klesajú. Jedinou výnimkou je Rumunsko, ktoré vykázalo nepatrné zvýšenie po tom, ako ukazovateľ v júni 2010 klesol na historických -72,7 bodu. V snahe získať kontrolu nad financiami štátu začala vláda minulý rok presadzovať prísny balíček úsporných opatrení zahŕňajúci zníženie sociálnych dávok a zvýšenie daní a odvodov. Okrem toho znížila o 25% platy štátnych zamestnancov. V dôsledku tohto vývoja poklesli očakávania občanov v súvislosti s ich príjmami. Od polovice roka opatrná nádej skorého ukončenia recesie povzbudila mierne, ale stabilné zvyšovanie ukazovateľa. V súčasnosti sa udržiava na veľmi nízkej úrovni -31,3 bodu. Vo februári vláda zvýšila platy štátnych zamestnancov o 15%, čo aspoň sčasti vyrovnalo zníženie v predchádzajúcom roku. Do konca roka experti očakávajú mierne oživenie ekonomiky.
V Nemecku sa stabilizovali očakávania pokiaľ ide o príjmy na veľmi vysokej úrovni, ktorá v súčasnosti dosiahla 40,5 bodu. Nemecko sa s hospodárskou krízou vyrovnalo až zázračne dobre. Vďaka rozšírenej možnosti skrátenia pracovného času a štátnym programom na podporu ekonomiky spoločnosti nemuseli dokonca ani počas recesie takmer nikoho prepustiť. Aj preto boli schopné minulý rok okamžite zareagovať na zvýšenie globálneho dopytu. Vďaka vynikajúcim ekonomickým podmienkam, neustále klesajúcej nezamestnanosti, silnému rastu HDP a zvyšovaniu dopytu v súkromnej spotrebe Nemci tohto roku očakávajú výrazné zvýšenie príjmov, ktoré sa v niektorých prípadoch už stalo skutočnosťou.
Francúzsko s -39,2 bodu vykázalo najhorší výsledok spomedzi sledovaných krajín EÚ. Od januára 2010 ukazovateľ klesol o 30,6 bodu. Je pravdou, že Francúzsko prežilo hospodársku krízu lepšie než mnohé iné európske krajiny, ale sčasti vďaka enormným štátnym programom na podporu ekonomiky, v dôsledku čoho sa roku 2010 nový dlh zvýšil na 7,8% HDP. Kritériá stability pre eurozónu pritom povoľujú iba 3%. Štátny dlh sa v porovnaní s rokom 2008 (68%) zvýšil na 84%. Prvoradým cieľom francúzskej vlády na tento rok je znížiť nové zadlženie. Spotrebitelia sa preto obávajú, že vláda opäť zvýši dane a odvody, čo priamo ovplyvní výšku ich disponibilných príjmov a teda aj životnú úroveň. Okrem zvyšovania daní sa za účelom ozdravenia štátnych financií začali preverovať aj ďalšie privilégiá. Minulý rok vláda za masových protestov verejnosti zvýšila vek odchodu do dôchodku zo 60 na 62 rokov. Pre porovnanie - vek odchodu do dôchodku v Nemecku je už dnes 67 rokov. V dlhodobom horizonte bude zrejme aj dosiaľ zákonom stanovený 35-hodinový pracovný týždeň neudržateľný.
Španieli si svoje peniaze nepustia
Priamo úmerne očakávaniam v súvislosti s príjmami sa v celej Európe znižuje aj sklon k nákupom. Ukazovateľ sa zvýšil iba Česku, Rakúsku a Taliansku. Od minuloročného poklesu sa Rumunsko mierne spamätalo a v súčasnosti sa stabilizuje, i keď na veľmi nízkej úrovni. V marci ukazovateľ dosiahol -35,1 bodu. Najvyššie údaje zaznamenali v Rakúsku (30,9 bodu) a v Nemecku (34,3 bodu).
Napriek vývoju v ostatných oblastiach sa v marci v Českej republike sklon k nákupu zvýšil o 7,8 bodu na -2,9 bodu. Českí spotrebitelia pocítili hospodársku krízu až neskoršie, koncom roka 2009, keď ich však zasiahla citeľne. Česi radikálne zmenili svoje nákupné správanie - od spontánnosti a plnenia svojich aktuálnych potrieb prešli na veľmi dôkladne zvažované nákupy. Kvalita v porovnaní s kvantitou nadobudla omnoho väčší význam. Od konca minulého roka je sprísnenie podľa všetkého opäť na ústupe. Od novembra sa sklon k nákupu zvýšil o 17 bodov.
Poľská ekonomika je postavená na domácom dopyte. Hospodárska kríza Poľsko preto nepostihla až natoľko ako európske krajiny, ktorých hospodárske systémy sú závislejšie na vývoji vývozu. Začiatkom roka 2009 sa Poľsko výrazne zotavilo z hospodárskeho poklesu. Dokazuje to jednoznačne aj trend sklonu k nákupu. Na konci roka 2008 klesol ukazovateľ z 23,1 bodu v novembri na -26,7 bodu v apríli 2009. Odvtedy však sklon k nákupu začal rovnomerným tempom stúpať a vo februári dosiahol stredovú hodnotu 25,5 bodu. V súčasnosti ukazovateľ opäť klesá a pohybuje sa na úrovni 16 bodov. Hospodárske údaje krajiny sú napriek tomu dobré. Tento rok si vláda stanovila cieľ znížiť deficit zo 7,9% na 5,8% a nasledujúci rok na približne 4%. Prognózy ekonomického rastu expertov sa zhodujú na 4,1% pre tento rok. Z tohto dôvodu je pravdepodobné, že pokles sklonu k nákupu bude mať iba krátkodobý charakter.
Hospodárstvo Španielska trpí od finančnej krízy najmä v dôsledku spľasnutia bubliny cien nehnuteľností. V súčasnosti sa vláda sústreďuje najmä na získanie kontroly nad štátnymi financiami. V dôsledku toho sa drasticky znížili verejné výdavky, platy a dôchodky štátnych zamestnancov spolu so sociálnymi dávkami. Na druhej strane daň zo zisku sa zvýšila o dva percentuálne body. Celkový obraz situácie dokresľuje vysoká nezamestnanosť, jej zníženie sa v tomto roku nepredpokladá. Obyvateľstvo nevie, čo ho čaká v nasledujúcich mesiacoch, preto sa snaží, kým je to možné, nemíňať a platiť iba za najnutnejšie nákupy. Tomu primerane stúpa miera úspor, ktorá sa v súčasnosti pohybuje zhruba na hranici 16%. Napriek tomu sa sklon k nákupu za niekoľko posledných mesiacov mierne zvyšuje. Od decembra 2010 do februára 2011 sa ukazovateľ zvýšil z -11,2 na 37,5 bodu. Opakujúce sa diskusie o tom, či Španielsko bude musieť využiť záchranný finančný balíček EÚ však medzi spotrebiteľmi vzbudzujú neistotu, preto sa v marci opäť prejavil pokles ukazovateľa na -10,7 bodu.
Výsledky sú vyňaté z medzinárodného prieskumu GfK Consumer Climate MAXX, ktorý je založený na rozhovoroch so spotrebiteľmi uskutočňovanými každý mesiac vo všetkých krajinách Európskej únie.
Poznámka:
Bázický bod je najmenšia jednotka na meranie výnosov dlhových nástrojov. Jeden bázický bod je percentom z percenta, teda 0, 01%, resp. 1/100 z jedného percenta. Používa sa pri stanovení úrokovej miery a na vyjadrenie pohybov cien rôznych finančných inštrumentov.
Zdroj: Gfk