Dnes sa musíme tešiť už aj z maličkostí 

Časy, keď sa textilný a obuvnícky priemysel na Slovensku aj v Čechách považoval za prioritný, sú dávno preč. Odborníci s vráskami na čele pozorovali, ako sa mení v neprospech domácich výrobcov a postupne negatívne ovplyvňuje aj súvisiace a doplnkové odvetvia, ako je školstvo, výroba textilných strojov a mnoho ďalších.

Tieto zmeny nepriniesol len vývin medzinárodných trhov a trhových vzťahov. Za všetkým stojí človek. Ten si za prioritné určil iné odvetvia, a tak sa dnes tešíme už aj z toho, ak medziročné porovnania ukazovateľov sú aj v tom najmenšom pluse. Znamená to, že aspoň neklesli.

O zhodnotenie zmien, ktoré sa odvtedy s odevným a textilným priemyslom udiali sme požiadali na Slovensku snáď najpovolanejšieho odborníka, bývalého prezidenta Asociácie textilného a odevného priemyslu SR a riaditeľa spoločnosti Makyta, a.s., Ing. Mariána Vidomana.

MR/ Ako by ste charakterizovali situáciu, keď textilný a odevný priemysel (TOP) Slovenska bol na vrchole produktivity?

M. Vidoman/ Textilný a odevný priemysel bol na vrchole produktivity v období rokov 1993 - 1997. Vtedy zamestnával viac ako 70 000 zamestnancov vo všetkých regiónoch Slovenska. Toto odvetvie bolo vždy významným exportérom, pretože zabezpečovalo prílev devíz pre jednotlivé spoločnosti a Slovenskú republiku. Rozvíjali sa všetky výrobné odvetvia od textilnej, pletiarenskej a konfekčnej výroby a vo veľkých spoločnostiach bol zabezpečený vývoj, dizajn, výroba i samostatný odbyt výrobkov.

MR/ V ktorom roku  a z akých príčin sa začal prepadať textilný a odevný priemysel na Slovensku?

M. Vidoman/ TOP Slovenska, ktorý bol postavený na lacnejšej pracovnej sile oproti okolitým štátom, sa začal postupne prepadávať v dôsledku kurzových vplyvov k rozhodujúcim svetovým menám (USD, anglická libra). Tento nepriaznivý vývoj najväčšmi ovplyvnilo prijatie Číny do WTO, čím sa výrazne otvoril priestor krajinám Európy a teda aj Slovenskej republike na dovoz lacnejšieho čínskeho tovaru. S týmto tovarom neobchodovali len slovenské firmy, ale najmä nadnárodné spoločnosti, ktoré expandovali na trhoch Východnej Európy. Bolo to v dôsledku toho, že na Slovensku absentovala riadna priemyselná politika.

Nízkonákladová konkurencia a obchodná stratégia mali taký obrovský dopad na slovenských výrobcov, že spôsobili zánik veľkých spoločností a postupný útlm a likvidáciu textilných, pletiarenských a odevných firiem. Z veľkých spoločností odolala týmto vplyvom ako jediná,  akciová spoločnosť Makyta, ktorá v súčasnosti zamestnáva viac ako 700 zamestnancov v závodoch v Púchove a Námestove.

MR/ Vieme, že súčasný stav nie je jednoduchý. S akými ďalšími vplyvmi musí ten zbytok menších slovenských výrobcov zápasiť?

M. Vidoman/ Súčasný stav je pre slovenský textilný a odevný priemysel, a teda aj našu akciovú spoločnosť, dosť nepriaznivý. Pôsobíme vo veľmi silnom konkurenčnom prostredí. Aby si TOP udržal svoje miesto na medzinárodných trhoch a tiež odolal ázijskej expanzii, musí maximálne využiť nové príležitosti a reagovať na trhové požiadavky. Mimoriadne tvrdý dopad globalizačných procesov, liberalizácia trhov a rast nákladov vyžaduje schopnosť firiem reagovať na tieto javy. Makyta túto schopnosť mala a obstála. Orientácia na mzdovú prácu, výrobu značkového exportného tovaru v nadštandardnej kvalite a profesionalita sú atribúty, na ktorých budeme stavať aj v budúcnosti.

MR/ Aká štruktúra dovozov prevláda na našom trhu a aká je podľa Vás úroveň predaja, kvalita a šírka domácej ponuky?

M. Vidoman/ Na Slovensko sa dováža celý sortiment odevov, pletiarenských výrobkov a bielizeň z krajín Ďalekého Východu a ostatných krajín, ktoré majú lacnú pracovnú silu. Myslím si, že úroveň predaja domácej produkcie vo väzbe na horeuvedené nie je primeraná. Slovenský TOP hoci v úrovni kvality dosahuje európsky štandard, ťažko konkuruje  expanzívnym ázijským výrobcom a ich spôsobu predaja. Je potrebné posilniť a podporiť úlohu pri rozvoji inovatívnosti a zvyšovaní konkurenčnej schopnosti slovenského textilného a odevného priemyslu a vytvoriť také podmienky pre toto odvetvie, aké majú v ostatných krajinách.

MR/ Ako by ste charakterizovali slovenského zákazníka? Aké je jeho myslenie v spojení s oblečením a módou?

M. Vidoman/ Slovenského zákazníka treba charakterizovať ako občana s obmedzenými finančnými zdrojmi, ktorý vyhľadáva „moderný" tovar za nízku cenu. Jeho myslenie v spojení s módnym artiklom profiluje vo veľkej miere celospoločenská a ekonomická situácia. Nízka kúpyschopnosť obyvateľstva v porovnaní s európskym štandardom vytvára veľkú príležitosť pre odbyt lacného a menej kvalitného dovozu z ázijských krajín. Tento fenomén výrazne sťažuje situáciu firmám, ktoré svojimi produktmi smerujú na domáci trh.

MR/ Tieto hodnotenia nevyznievajú veľmi lichotivo. Sme schopní nejakých vízií do budúcnosti? Na čom by sme mali stavať?

M. Vidoman/ Víziou pre slovenský TOP je, aby si slovenskí výrobcovia udržali vývoj, výrobu a predaj, a posilnili svoju konkurenčnú schopnosť tým, že budú produkovať a zabezpečovať odbyt špičkového značkového tovaru v európskom regióne. Nemožno zabúdať na veľmi dôležité atribúty, ako sú profesionalita, precíznosť, inovatívnosť. Myslím si, že je treba zachovať zamestnanosť a činnosť v sektore TOP a podporiť ho, na čom majú záujem aj orgány Európskej únie, pretože je odvetvím s vysokou exportnou angažovanosťou a veľkým zamestnávateľom s nízkymi investičnými nákladmi. TOP pozná svoje silné a slabé stránky, citlivo zvažuje príležitosti a ohrozenia ďalšieho vývoja. Oporou pri jeho ďalšom rozvoji je vzájomná spolupráca sociálnych partnerov odvetvia, potrebuje však aj konštruktívny prístup vlády SR, najmä podporu pri zvyšovaní imidžu a podporu stability zamestnanosti. Toto sú základné podpory rozvoja odvetvia v celej Európskej únii. Je potrebné uviesť ich do praxe aj u nás.