Polemika okolo piatich malých obrázkoch nemá konca 

Téma porušovania práv duševného vlastníctva je čoraz frekventovanejšia na medzinárodnej scéne. My sme zisťovali, ako to je s ich dodržiavaním na Slovensku a zistili sme, že nie je všetko tak, ako by malo byť. A nie je to tiež také jednoduché, ako by mohlo byť.

Komisia ochrany spotrebiteľa (IMCO) pri Európskom parlamente vypracovala prehľad  o stave v označovaní produktov, ktorý by mal poskytnúť vyvážený prehľad dopadov na spotrebiteľa a odevný priemysel v prípade, že by požiadavky na označovanie textilu mali byť podľa tohto zavedené. Seminár na túto tému odznel ešte v auguste na veľtrhu Styl, no niektoré body tejto témy sú nanajvýš aktuálne v Čechách, o to viac na Slovensku. 

Ako odznelo na seminári, označovanie typu vlákna je povinné vo väčšine krajín. Patrí k tomu aj Česká republika (Zákon 634/1992 Sb. O ochraně spotřebitele) a Slovensko, kde podmienky označovania materiálového zloženia textilných výrobkov pri uvádzaní na trh ustanovuje Vyhláška 284/2009 Z.z. platná od roku 2009.

Ďalšou informáciou je informácia o krajine pôvodu, známe „made in", o ktorej sa už toľko diskutuje, pretože žiadna právna úprava definitívne nestanovuje, aký pôvod produktu je relevantný.

Zaujímavú pozíciu má informácia o veľkosti. V súčasnosti je to dobrovoľná informácia, údaj nie je harmonizovaný v EÚ, a tak sa hľadá medzinárodne platné riešenie.

Rovnako dobrovoľný je údaj s varovaním o špeciálnych rizikách napr. horľavosť.

Dobrovoľná je tiež značka kvality ÖKO-TEX, ktorou si firmy, resp. výrobcovia vylepšujú svoj sociálny profil na trhu.

Povinný je údaj o obsahu chemických látok v produktoch, ktorému sa venuje nariadenie REACH, platné v celej EÚ. Teda aj v Čechách a na Slovensku.

Stále sa pracuje na otázke elektronického označovania, ktoré má výhodu v tom, že síce poskytne viac informácií, zatiaľ však nie je doriešené čítanie čipov spotrebiteľmi.

Takisto nie je doriešený údaj o obsahu vlákien, ktoré sa v súčasnosti uvádza rôzne až v 48 jazykových variantoch a navyše sa často stáva, že spotrebiteľ štítok s týmito údajmi odstriháva. Je však pravdepodobné, že sa zavedie povinnosť označovania v jednotnej jazykovej úprave.

Ako posledným sa budeme venovať informáciám o údržbe, ktoré si vyžadujú určité riešenia v Čechách a na Slovensku by sme ich mohli označiť za tému, ktorej riešeniu sa riadiace organizácie vyhýbajú ako čert krížu. Aby sme jej zložitosť mohli pochopiť, musíme sa vrátiť pár rokov späť.

Dobrovoľné medzinárodné textilné združenie (The international association for textile care labeling) Ginetex so sídlom vo francúzskom Clichy Cedex sa označuje za vlastníka ochranných známok (piatich symbolov údržby) na medzinárodnej úrovni, ktoré získal registráciou podľa Madridskej dohody o medzinárodnej registrácii ochranných známok. Ginetex má v rôznych krajinách národných zástupcov vo forme združení alebo výborov a tie mu platia licenčné poplatky za ich používanie. V Čechách je to združenie Sotex Ginetex CZ, členom ktorého je Asociácia textilního a kožedělního průmyslu ČR (ATOK). Problémom Sotexu je, že na platení za používanie symbolov údržby sa podieľajú len členovia ATOKu, hoci právo používať ich sa vzťahuje aj na nečlenov ATOKu, resp. na celú Českú republiku. ATOK navrhuje riešenie, aby sa na platení podieľali aj nečlenovia.

Oveľa väčší problém má Slovensko, presnejšie povedané výrobcovia a obchodníci s textilom a odevmi. V roku 2005 vydal Slovenský úrad technickej normalizácie SR normu STN EN ISO 3758  Textílie. Symboly ošetrovania, podľa ktorej bola zákonom stanovená povinnosť označovať výrobky symbolmi. Vo Vyhláške 336/2007 Z.z. sa tiež nachádzal § 6 Spôsob označovania symbolmi údržby. Po upozorňovaní médií aj členov vtedajšej Asociácie textilného a odevného priemyslu SR (zanikla v novembri 2009) o symboloch údržby chránených ochrannou známkou a potrebe dohody s Ginetexom o získaní práv na jej používanie, začalo Ministerstvo hospodárstva SR  (ďalej len Ministerstvo) konať. Jednoducho a rýchlo. Dodržiavanie normy STN EN ISO 3758 sa od 1.10.2008 vyhlásilo za nezáväzné a stalo sa vecou každého výrobcu, dovozcu a predávajúceho (ďalej len obchodník), ako si túto povinnosť zabezpečí. S účinnosťou od rovnakého dátumu, 1.10.2008, vydalo MH SR vyhlášku č. 370/2008, ktorou sa stanovujú podrobnosti o označovaní materiálového zloženia výrobkov a ktorá úplne nahrádza vyhlášku č. 336/2007, s tým, že v tejto novej už o symboloch údržby nie je ani slovo. Na tejto skutočnosti nič nezmenila ani vyhláška 284/2009, ktorá je novelou základnej vyhlášky č. 370/2008 Z.z.

Jedným slovom, Ministerstvo hospodárstva SR sa problému zbavilo a zostalo na výrobcovi, dovozcovi alebo obchodníkovi, ako sa s ním vysporiada. Aby to však slovenskí obchodníci nemali také ľahké, v hre je tiež  Slovenská obchodná inšpekcia (SOI), ktorá pri kontrolách vyžaduje okrem iného aj to, aby na výrobkoch boli uvedené spôsoby údržby, pričom odporúča ich symboly najmä preto, aby sa pri reklamáciách dalo posudzovať, či bol výrobok správne ošetrovaný (čo je tiež argumentom Ginetexu).

Zaujímalo nás, podľa akého predpisu postupuje Slovenská obchodná inšpekcia (SOI) pri kontrole informácií o údržbe. „Povinnosť predávajúceho zabezpečiť, aby ním predávaný výrobok bol zreteľne označený údajmi o spôsobe údržby, vyplýva z § 12 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o

priestupkoch v znení neskorších predpisov", uvádza na svojej stránke SOI. „Zákon o ochrane spotrebiteľa je vyššia norma ako vyhláška a tento ukladá povinnosť predávajúcemu, ktorú SOI dozoruje," vysvetlila tlačová hovorkyňa SOI Danuša Krkošová a dodáva: „Pokuta za nedodržanie povinnosti informovať spotrebiteľa o spôsobe údržby sa môže vyšplhať až do výšky 66 387 €, pričom jej výška závisí od viacerých faktorov, ide o charakter protiprávneho konania, závažnosť, spôsob a následky povinnosti, na ktoré prihliadame". V Zákone o ochrane spotrebiteľa sa však nehovorí o symboloch údržby, ale len o údržbe výrobku. Rozporuplne však pôsobí odporúčanie, ktoré na svojej webovej stránke SOI uvádza a kde sa grafické symboly údržby na rozdiel od Zákona o ochrane spotrebiteľa a platnej vyhlášky č. 370/2008 Z.z. v znení neskorších predpisov výslovne spomínajú: „SOI však naďalej odporúča použiť v označení textilných výrobkov grafické symboly údržby, nakoľko tie zabezpečujú harmonizovanú komunikáciu medzi jednotlivými krajinami EÚ. Informácie o spôsobe údržby môžu byť trvale na výrobku alebo na etikete pripevnenej k výrobku". Nehovorí sa tu však, že symboly údržby sú chránené ochrannou známkou, ktorej neoprávnené používanie by SOI mohla postihovať, pretože ide o porušovanie práv duševného vlastníctva. K tomu sa Danuša Krkošová vyjadrila: „Ak ide o ochrannú známku, v tom prípade ide o porušovanie ochrany práv duševného vlastníctva. Napríklad ide o falzifikát tovaru, vrátane obalu, na ktorom je neoprávnene umiestnené označenie zhodné alebo zameniteľné s ochrannou známkou zapísanou v registri na rovnaký alebo podobný tovar, alebo neoprávnene umiestnené označenie pôvodu výrobku zapísané v registri. Môže ísť aj o neoprávnene vyrobené označenie zhodné alebo zameniteľné s ochrannou známkou zapísanou v registri na rovnaký alebo podobný tovar".

Ministerstvo hospodárstva SR sa bráni. Podľa stanoviska, ktoré nám zaslal Ing. Jaroslav Novotný poverený zastupovaním riaditeľa odboru priemyslu a inovácií „Zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov neustanovuje povinnosť označovať textilné výrobky o spôsobe údržby žiadnym vyslovene určeným spôsobom. Zákon stanovuje len všeobecnú povinnosť predávajúceho informovať spotrebiteľa o spôsobe údržby výrobku. Spôsob, akým predávajúci spotrebiteľa informuje, zákon neurčuje. Orgánom dozoru pre tento zákon je Slovenská obchodná inšpekcia (SOI). SOI pri kontrolách nevyžaduje, aby textilné výrobky boli označované piktogramami, kontroluje len dodržiavanie všeobecnej povinnosti informovania o spôsobe údržby. Od zrušenia vyhlášky č. 336/2007 Z. z. SOI nevydala žiadne rozhodnutie, ktorým by postihovala podnikateľa za to, že ním predávané textilné výrobky nie sú označené piktogramami. SOI však vo svojich stanoviskách pre podnikateľov a na svojej internetovej stránke odporúča používanie piktogramov ako najuniverzálnejšieho prostriedku informovania spotrebiteľa". V tomto sa s ministerstvom zhodujeme, to však nerieši potrebu jednotného označovania výrobkov spôsobmi údržby a práve tento stav nie je vyhovujúci.

    To, že by išlo o ochrannú známku, popiera Úrad priemyselného vlastníctva SR, ktorého vyjadrenie nám zaslalo MH SR: „Z pohľadu ochrany priemyselného vlastníctva sa nesprávne uvádza, že ochrannou známkou sú chránené symboly údržby. Ochrana vyplývajúca z registrácie ochrannej známky nemá žiaden súvis so symbolmi údržby. Ochranné známky sa registrujú len pre názvy produktov alebo služieb, pretože ich hlavnou funkciou je odlíšiť tovary alebo služby od rozdielnych výrobcov."

O názor na problematiku Slovenska sme tiež požiadali predsedu českého združenia SOTEX CINETEX CZ, RNDr. Pavla Malčíka. „Bohužel jsme vychovaní tak, že když nás nemůže nikdo sankcionovat, tak budeme cizí duševní vlastnictví používat, ať se staví třeba na ucho kdo chce. Pokud jde pouze o sankce, nemůže být sankcionované Slovensko, ale podnikatel, který bude prodávat  výrobky v zemi, kde je známka chráněna. A to proto, že Slovensko nemá národní výbor, který by byl členem Ginetexu. Nikdo nepodepsal smlouvu, kterou se převádí, zjednodušeně řečeno, členská práva užívat symboly na národního člena.

Současná praxe je taková, že se platí dobrovolně i v zemích, kde není známka registrována. V Německu jednotlivé podniky, nebo ve Velké Britanii jejich asociace, vytvořili národní výbory, které jsou členy Ginetexu i přesto, že tam není známka registrovaná. Ze zemí, kde je známka registrována má nejpropracovanější sytém Francie, která vybírá poplatky přímo od podnikatelů působících na francouzském trhu. Podobné je to i v Belgii a Holandsku. V těchto zemích už také proběhly soudní spory s neplatiči a Ginetex je vyhrál. Ale znova zdůrazňuji, nejde ani tak o licence a sankce, jako o spolupráci na udržování a rozšiřování systému informací".

Aký je teda súčasný stav?

Päť základných symbolov ošetrovania výrobca, dovozca alebo maloobchodník (ďalej len slovenský obchodník) nie je povinný zo zákona uvádzať, je však povinný poskytnúť spotrebiteľovi informácie o údržbe výrobku (o grafických symboloch sa tu nehovorí). Ako, to už je jeho problém. Slovenský obchodník ich teda používa vo vlastnom záujme tak, aby mu SOI nemohla vyčítať neinformovanie spotrebiteľa  aj preto, aby bol krytý pri prípadných reklamačných sporoch, a často aj z nevedomosti. Podľa Zákona o ochrane spotrebiteľa za poskytnutie informácií o údržbe totiž zodpovedá ten, kto uvádza výrobok na trh.

V hre je ďalší hráč

Do hry vstúpil ďalší hráč - textilná akreditovaná skúšobňa SKTC-119 vo VÚTCH-CHEMITEX, spol. s r.o. v Žiline. Jeho riaditeľ Ing. Jozef Šesták bol delegovaným zástupcom MH SR v technickom výbore EÚ „DG Sanco" v Bruseli pre označovanie textílií a na neho sa obrátil prezident Ginetexu, Adam Mansel, s návrhom na vytvorenie národného výboru pre označovanie symbolmi údržby na Slovensku.

Ginetex sa skúša s krajinami východnej Európy dohodnúť po dobrom. „Ginetex nechce zarábať na vlastníctve symbolov, ani dozerať nad používaním týchto symbolov v jednotlivých krajinách. Namiesto toho chceme, aby si každá krajina vytvorila vlastné odborné centrum", vysvetľuje Mansel. Svoj návrh odôvodňuje významom grafických symbolov údržby - predlžujú životnosť výrobkov, majú informačnú hodnotou pre spotrebiteľa, sú pre každého zrozumiteľné, znižujú počet reklamácií, a tak posilňujú značku. Ich význam si uvedomuje aj Európska odevná a textilná asociácia Euratex, so sídlom v Bruseli, ktorej generálny riaditeľ Francesco Marchi v liste prezidentovi Ginetexu Adamovi Manselovi vyslovuje podporu na vytvorenie národných výborov pre označovanie údržby a ich presadenie vo východnej Európe a v krajinách stredozemskej oblasti, kde sa grafické symboly nepoužívajú alebo sa používajú nesprávne.

Ing. Jozef Šesták sa vo februári 2010 obrátil znovu na Ministerstvo hospodárstva SR, aby získal podporu na vytvorenie národného výboru, keďže Asociácia textilného a odevného priemyslu zanikla v novembri roku 2009. Ministerstvo dalo prísľub, že v marci roku 2010 zorganizuje stretnutie zástupcov významných textilných a odevných výrobcov, združenia práčovní a čistiarní a Slovenskej obchodnej inšpekcie a samozrejme aj VÚTCH-CHEMITEX, na ktorom by detailne prediskutovali problematiku označovania výrobkov symbolmi údržby s cieľom vytvorenia podmienok na zriadenie národného výboru. Toto stretnutie sa ku koncu septembra 2011 nekonalo.

Ešte si povedzme, o akú sumu asi ide. Ing. Šesták predpokladá, že v prípade Slovenska by mohlo ísť o sumu 5 - 10 tisíc € za rok (SOTEX platí 1 800 € ročne - pozn. red.). Členské poplatky Ginetexu uhrádza vždy národný výbor alebo združenie členskej krajiny, ktorá financie získava od svojich členov, čo sú výrobcovia, asociácie, združenia apod. Štát na tieto poplatky nikde neprispieva. Ginetex však vyžaduje, aby štát bol garantom takéhoto združenia. Všetko, čo sa od Ministerstva hospodárstva vyžaduje je, aby garantoval vznik národného výboru Ginetexu na Slovensku a vytvoril tak priestor na transparentné a oprávnené používanie symbolov údržby. Aby sme sa ako európska krajina nedôstojne neschovávali za paragrafy a vyhlášky, ktoré si navzájom odporujú a ktoré si zrejme každý vysvetľuje inak.

O stanovisko sme požiadali aj najviac zainteresovaný orgán, Ministerstvo hospodárstva SR.

„Ministerstvo hospodárstva SR ako ústredný orgán štátnej správy nemôže garantovať vznik žiadneho orgánu, spoločnosti alebo organizácie, ktorá združuje podnikateľské subjekty. Ministerstvo môže poskytnúť asistenciu a pomoc v rámci svojich kompetencií, ale nemôže zasahovať do zmluvnej slobody podnikateľov. Rovnako nemôže znášať zodpovednosť za konanie alebo nekonanie podnikateľov. „Národný výbor Ginetexu", by sa mal vytvoriť na základe dohody medzi zainteresovanými podnikateľmi a profesijnými združeniami podnikateľov. Musí byť nezávislý od štátu a ministerstvo nemôže prispievať na jeho činnosť. Na začiatku roku 2010 skutočne došlo k stretnutiu medzi predstaviteľmi sekcie obchodu a ochrany spotrebiteľa a VÚTCH-CHEMITEX, spol. s r.o., na ktorom p. Šesták informoval o potrebe podobný orgán vytvoriť. Dohodlo sa, že ministerstvo poskytne potrebnú súčinnosť na to, aby sa zvolalo stretnutie zainteresovaných strán, po tom, čo VÚTCH-CHEMITEX, spol. s r.o. identifikuje kľúčové subjekty, ktoré bude potrebné osloviť. Ministerstvo odvtedy neobdržalo žiadnu ďalšiu komunikáciu od VÚTCH-CHEMITEX, spol. s r.o. alebo inej osoby v tejto veci.

Od zrušenia vyhlášky č. 336/2007 Z.z. ministerstvo okrem uvedeného stretnutia neregistruje žiaden podnet týkajúci sa problematiky informovania spotrebiteľov o spôsobe údržby textilných výrobkov, preto sa tejto otázke nevenuje prioritná pozornosť. Ministerstvo je však vždy otvorené konštruktívnym riešeniam, ktoré môžu zlepšiť podnikateľské prostredie na Slovensku, preto sa nebráni rokovaniam s predstaviteľmi textilného priemyslu a poskytne žiadanú asistenciu", hovorí sa v stanovisku Jaroslava Novotného.

Takže ľady sa nakoniec predsa len pohli. Ešte pred uzávierkou a uverejnením tohto článku Ministerstvo svoj sľub dodržalo a prejavilo záujem koordinovať postup v tejto veci. Ing. Šestáka poverilo, aby oslovil prezidenta Ginetexu A. Mansela so žiadosťou o vyslanie zástupcu Ginetexu na Slovensko, kde by s ním Ministerstvo a zástupcovia textilných a odevných organizácií rokovali o podmienkach vytvorenia národného výboru a transparentného používania symbolov údržby.

Členskými krajinami, ktoré majú národné zastúpenia Ginetexu sú: Rakúsko, Belgicko, Brazília, Česká republika, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Taliansko, Holandsko, Portugalsko, Slovinsko, Španielsko, Švajčiarsko, Tunis, Turecko a Veľká Británia. Jedinou krajinou východnej Európy s národným zastúpením Ginetexu je Česká republika. Ginetex sa chce s ostatnými po dobrom dohodnúť.

Fikcia

Podnikateľ X, ktorý vyrába pre domáci aj zahraničný trh sa rozhodne vyhnúť nepríjemnostiam a dá si na vlastné náklady vyrobiť štítky s písomným návodom údržby v slovenskom a anglickom jazyku. Povaha výrobku vyžaduje označenie piatimi symbolmi s bližšími špecifickými informáciami, napr. profesionálne čistenie za mokra, mierny postup. Každý z nich musí opisne vyjadriť v dvoch jazykoch. To je asi 25-30 riadkov textu na štítku šírky 35 mm. K tomu musí uviesť veľkosť, výrobcu, materiálové zloženie atď. Aký dlhý štítok s drobným nečitateľným písmom by si musel dať vyrobiť? A čo by ho to stálo?

Podnikateľ Y sa rozhodne pre inú cestu. Aby ušetril na nákladoch, vymyslí si stručné vlastné grafické symboly, ktorým nikto nebude rozumieť.

Podnikateľov s vlastnými nápadmi môžu byť stovky. Keď sa rozmnožia na neznesiteľnú mieru, povieme si, že je načase urobiť tomuto zmätku koniec a postaráme sa o to, aby sa aj u nás legálne používali jednotné značky, ktorým budú všetci a všade rozumieť. Je to predsa v záujme ochrany spotrebiteľa.

Na symboly sa vzťahujú medzinárodné ochranné známky registrované na WIPO (World Intellectual Property Organization) v Ženeve, najmä pod číslami 461470, 492423, 849319, 849320 (zoznam nie je úplný).

Na úvodnej webovej stránke Ginetexu je upozornenie:

The symbols are protected by trademarks. Their use is dependent on a contract with GINETEX. (Symboly sú chránené ochrannou známkou. Ich použitie je podmienené zmluvou s GINETEXom.)

Darina Vitteková