Náhodná rozprava o dizajne
Ranná hmla ešte pokrývala chodníky Bratislavy, keď som nastupovala do vlaku smerujúcom do Trenčína. Pripravená na to, že si ešte hodinku zdriemnem, zazrela som v chodbičke vlaku povedomú tvár. Nemohla som si želať príjemnejšiu zmenu programu, ako stráviť cestu s doc. Josefom Ťapťuchom.
Predstavovať ho asi nemusím, predsa len pripomeniem, že je vedúcim ateliéru Módní tvorby na pražskej VŠUP a profesorom dizajnu a marketingu na FORMAMOD v Paríži. Pracoval pre Pierre Cardina a spolupracoval aj s inými módnymi domami ako Paco Rabanne, Helena Rubinstein a iní. Ako sa ukázalo, cieľ cesty sme mali spoločný - seminár v Trenčíne. S tým rozdielom, že on išiel prednášať a ja počúvať. Príležitosť intimity vlakového kupé som si nemohla nechať ujsť a doc. Ťapťuch súhlasil s rozhovorom pre MÓDA revue. Moja prvá otázka logicky smerovala ku školstvu.
Vyučujete na dvoch školách, vedeli by ste ich porovnať?
Paríž, to je každodenný kontakt s módnymi aktualitami, Paríž je srdcom módnej avantgardy, ale i reality svetového „fashion-designu", a parížska škola Formamod je predovšetkým skvelou školou techniky strihu. Náš pražský ateliér Módní tvorby na VŠUP sa už stáva skôr medzinárodným, pretože zo študentov, ktorí tam teraz študujú je polovica Čechov a druhá polovica sú zahraniční študenti - najviac je Slovákov, potom Rusi, jeden Bulhar a veľmi milá Číňanka. Stále však pociťujeme nedostatok technických základov, a preto sme s riaditeľom parížskej školy uvažovali v horizonte niekoľkých nasledujúcich rokov o možnosti zriadenia súkromnej školy, o nejakom joint venture, ktorý by vyplnil vákuum v dokonalejšej technickej príprave študentov a zároveň o spôsobe, ako dostať do našich krajín niečo z toho slávneho parížskeho „savoir fair" (know how - pozn. redakcie).
Ktorý národ má podľa Vás dizajnérske vlohy, resp. kreativitu v génoch?
Nemyslím si, že by existoval nejaký „superkreatívny" národ. Keby som to mal však brať podľa výberu študentov v našom ateliéri, tak by som mohol povedať, že by to mohlo byť napríklad aj východné Slovensko (smiech), odkiaľ sa nám v poslednom čase zbiehajú veľmi zaujímavé talenty, ako keby tam bolo nejaké „hniezdo"...
Povedal by som však, že začala nová „genetická" éra módnych talentov a tou je prirodzene internet. Ten spája všetkých študentov na svete. A čím ďalej, tým menej ide o ten „umelecký" talent. Je to síce trochu smutné, ale na druhej strane to zodpovedá potrebám doby. Pre úspešnú kariéru v oblasti módnej tvorby sú potrebné nie jeden, ale rovno tri základné predpoklady - umelecké nadanie je ten talent, o ktorom sme si vždy mysleli, že je najdôležitejší, ale to už dnes nestačí... Po druhé to je absolútna nevyhnutnosť zvládnutia remesla, krajčírskych a modelárskych techník - bez tohto by ten prvý talent nebol k ničomu. A tým posledným je schopnosť predať predovšetkým seba, ako návrhára, a následne svoje produkty. Pričom ten posledný talent bude asi tým najdôležitejším. A jedine v tom dokonalom prepojení týchto troch talentov je šanca na úspech.
Myslím, že to bolo v Brne, kde ste povedali, že Česi majú na módu negatívny pohľad. Ako ste to mysleli?
Nemyslel som, že by bol vyslovene negatívny (doba sa mení), ale móda, ako kultúrny fenomén, nie je v rebríčku hodnôt Čechov na poprednom mieste. Bude to asi tým, že Česi sú veľmi pragmatickí, je to národ, ktorý po stáročie prežíval vďaka špecifickému zmyslu pre realitu. Česi sú kacíri a žiadne farebné ornáty ich nikdy neokúzľovali. Určite mi moji spoluobčania odpustia, ale Česi majú pomerne „prízemné" nároky na životné šťastie.
Myslím si totiž, že preferujú oveľa viac dobré jedlo, chatu, auto na dvore a iné požitky, než módne oblečenie, ale i to sa postupne mení. Nie sú však na tomto svete sami. Aj Rakúšania alebo Nemci neradi nosia svoju dušu na trh v podobe oblečenia. Skrývajú sa za akúsi „národnú uniformu", čo je napríklad v úplnej opozícii južnejších národov, ku ktorým ja zaraďujem aj Slovákov. Zdá sa mi, že Slováci majú štipku frivolity, štipku okázalosti a cítia potrebu byť videní, najmä ženy. Je to akési dekoratívne myslenie, ktoré je obecne vlastné slovanským národom, je to dobre vidieť napríklad aj v Rusku alebo v Poľsku. Myslím si, že všetky latinské národy sú prirodzene, už vďaka klímy, „ľuďmi exteriéru" a odev je pre nich jedným zo základných nástrojov komunikácie a podpory prirodzenej erotickej príťažlivosti. My severania a Slovania sme „ľuďmi interiéru" a preto aj komunikácia, vrátane tej erotickej, sa u nás odohráva trochu inak, a keď to veľmi preženiem, tak to zvládame i v teplákoch...
Nadviažem ešte na Vaše prednášky v Brne o potrebe dizajnu v českej a slovenskej konfekčnej výrobe. Myslíte si, že je možné posunúť myslenie našich výrobcov o stupienok bližšie k dizajnu?
Tých existujúcich už ťažko, koniec - koncov to je podľa mňa jedna z hlavných príčin tej hromadnej katastrofy českej a slovenskej odevnej výroby. Neboli sme schopní prekročiť našu čisto „konfekčnú" tradíciu ( „móda", to žiaľ nie je konfekcia...) a riešením je práve dizajn. Myslím, že nová generácia už pochopila, že sa musíme učiť predať tú pridanú hodnotu za originálny, autorský nápad. Dnes žijeme v novom globálnom svete, a v tejto novej ekonomickej situácii si už nemôžeme dovoliť vyrábať a predávať tradičnú lacnú konfekciu pre sídliska a nikoho už dnes nezaujíma, ako sme ju kedysi pyšne a úspešne u nás vyrábali - technicky dobre zvládnutú, v obrovských sériách, ale bezduchú a prázdnu, bez akýchkoľvek kreatívnych myšlienok a bez aktuálnych módnych prvkov. To dnes dokáže celá Ázia, a to za ceny, na ktoré sa my už nikdy nebudeme môcť dostať. Musíme preto vyjsť o jedno, dve poschodia vyššie, kde je kvalitný módny design jedným z hlavných zdrojov tej „pridanej hodnoty", ktorú potrebujeme dodať našim výrobkom, aby sme prežili na domácom i svetovom módnom trhu. To, že sme ho roky úspešne tak vytrvalo ignorovali, je len naša chyba, ktorá sa nám kruto vypomstila. Absolútne sme rezignovali na myšlienku, že tovaru treba pridať hodnotu nápadu, hodnotu myšlienky a hodnotu autentickej kreativity.
V ktorej krajine sa produkcia najviac približuje Vašim predstavám o kvalitnej konfekcii?
Tradične je to samozrejme Taliansko. Tam vzniklo prèt-a-porter (modelová konfekcia) v tom najlepšom slova zmysle. Napriek tomu, že ho vymysleli Američania a Francúzi mu dali punc, tak skutočnú hodnotu dostalo prèt-a-porter v Taliansku. A to až v 80. - 90. rokoch, kedy sa talianske firmy dostali do štádia, že dokázali v sériách zvládať „skoro" originálnu tvorbu. Našli si technológiu a spolu s organizáciou výroby dosiahli, že výrobky pôsobia dojmom exkluzívnych „skoro" originálov, ktoré sa približujú priam výsostnej zákazkovej tvorbe, a pritom ju vedia vyrábať vo veľkých sériách. Dokázali tak, že kvalitný „fashion-desig" dokáže generovať veľké zisky, a to im dalo tú produktívnu silu, ktorú im dnes celý svet závidí, ale tiež ju čím ďalej, tým viac napodobňuje. Dali výrobe pravý zmysel, technický a ekonomický, ale aj hodnotný výtvarný obsah. To je ten taliansky zázrak.
Možno by bolo dobré, si pre lepšie pochopenie Vašich slov vysvetliť pojmy, o ktoré ide.
Ako sa dajú najvýstižnejšie vysvetliť pojmy konfekcia a čo prèt-a-porter?
Konfekcia je sériová výroba odevov, charakteristická veľkovýrobnými technológiami, veľkými sériami, nekvalitnými základnými materiálmi a nízkou cenou, ktorá už z princípu nie je schopná reagovať na permanentné módne aktualizácie.
Prèt-a-porter (orig. ready to wear) doslovný preklad - pripravené na nosenie. Ide o sériovú výrobu odevov s permanentnou sezónnou inováciou v zmysle módnych trendov, ktoré naviac v kategórii „Defilé de createurs" (počas známych týždňov prehliadok, FASHION WEEK - New York, Londýn, Miláno, Paríž) sama spoluvytvára.
Darina Vitteková
Foto: Zemánek/Veletrhy Brno