Expo riva 2020


Topánky zo Slovenska - minulosť, súčasnosť a vízie... 

Imagen11.jpg


Československý obuvnícky priemysel produkoval pred rokom 1989 zhruba 120 miliónov párov  obuvi ročne, z čoho na Slovensku sa vyrobilo približne 50 miliónov párov. Dá sa teda jednoznačne povedať, že sme boli naozaj obuvníckou veľmocou. Obuvnícky priemysel patril k najväčším výrobcom, ale i exportérom. S uvoľnením importu a maximálnou liberalizáciu vyrástla obuvníckym výrobcom veľmi tvrdá konkurencia predovšetkým v podobe obuvi dovážanej z ázijských krajín, a to v takých množstvách a za také cenové podmienky, že vo vývoji tohto segmentu došlo k podstatnému útlmu.

Obuv Partizánske je už dávnou minulosťou, výrobné haly a technológie sú rozpredané a produkcia obuvi sa dnes realizuje už len v zopár obuvníckych firmách.  V legendárnom JAS Bardejov, v ktorom sa vyrábalo 10 miliónov párov topánok ročne, dnes  pracuje okolo 300 zamestnancov z pôvodných päť tisíc. Obuvníci, ktorí tu zostali, sa zameriavajú predovšetkým na plnenie objednávok zahraničných firiem a pracujú za doslova za smiešnych cca 600,-  Eur v hrubom.

Ing. Jozef Šalát.
Ing. Jozef Šalát

Niekdajší pracovník obchodného oddelenia JAS-u Bardejov Ing. Jozef Šalát  začal vo firme pracovať krátko pred rokom 1989.  „Ešte po revolúcii istý čas všetko fungovalo. Mali sme moderné technológie, spolupracovali sme s významnými zahraničnými firmami ako Adidas, Puma, dodávali kvalitnú obuv do Škandinávie, Nemecka, Rakúska, Anglicka."  To je však minulosťou, neskúsenosť nového vedenia v nových porevolučných ekonomických podmienkach, určitá miera naivity, že nám „západ" pomôže a ľahostajnosti k „spoločnému majetku" a hlavne silná konkurencia západu a ázijských výrobcov viedla k strate kľúčových odberateľov,  výroba sa tak odtrhla od tradične zabehnutého vtedajšieho obchodného systému a takýto systém prestal v nových podmienkach efektívne fungovať. Nastal chaos, v ktorom vznikali a zanikali nové firmy, neplatili sa faktúry za dodaný tovar, rozpredávali sa stroje a technológie. Bardejov mal v období privatizácie hodnotu zhruba 26,6 milióna eur.

 

 „Zo štátneho podniku vznikla v roku 1994 zamestnanecká akciová spoločnosť, čo nebola zlá myšlienka, ale chýbali tu kontrolné mechanizmy zo strany štátu a Fondu národného majetku. Nikto sa dôsledne nestaral, ako noví privatizéri s nadobudnutým majetkom dlhodobo nakladajú," vysvetľuje Ing.Šalát. „Keby vtedy politici viac počúvali odborníkov, previazali výrobu s obchodom a naďalej sa rozvíjali obchodné aktivity na domácom trhu a do zahraničia, nemuseli sme teraz dovážať obuv z Ázie, naša populácia po rokoch zdravého obúvania nemusela mať zdravotné problémy ako deformácia chodidiel, nevhodne vyvinuté kĺby, nohy, chrbtice a to predovšetkým u mladej generácie. Je lepšie takýmto problémom predchádzať, ako ich potom dlhodobo „liečiť". Dnes žneme to, čo sa vtedy nezasialo. Sám trh všetko nevyriešil, ako sa očakávalo, „všemocná" pomoc zo zahraničia neprišla, len nám zanikli tradičné sektory výroby a obchodu fungujúce na vysokej úrovni budované celé desaťročia a poodchádzali mladí schopní ľudia do iných oblastí a do zahraničia."


Jozef Šalát zastáva názor,  že štát by mal obuvníkom pomôcť, aby mohli vytvoriť sieť firemných obchodov a budovať trh pre svoje výrobky doma aj v zahraničí. Tak by sa zbavili neraz viac než stopercentnej obchodníckej marže u maloobchodov. „Chválime sa rastom HDP a nízkou nezamestanosťou, ale čo je za tými percentami - veď to všetko ťahá pár automobiliek a pobočiek zahraničných firiem na Slovensku. Čo tí ostatní? Tí majú zaniknúť? Patrili sme kedysi k svetovej špičke vo výrobe obuvi a odevov, ale aj v iných odvetviach, ale túto pozíciu sme si bohužiaľ sami „zabili" a stali sme sa výrobnými dielňami západu, ktorý nás oklieštil ešte aj o naše domáce trhy.


Rok 2020 určite nebude rokom obrody pre obuvnícky priemysel, vďaka covidovému ataku sa ochromili všetky oblasti ekonomiky a života ako takého. Vyjsť z tejto križovatky problémov nebude jednoduché, kde vidíte možnosti správneho našliapnutia čo sa týka obuvníckej branže?


„Myslím, že z každej situácie existujú východiská. Musíme sa v prvom rade zamyslieť kam smerujeme a kam by sme chceli smerovať. Musíme sa vrátiť späť k výrobe v našich tradičných sektoroch, ako je aj obuvnícka výroba siahajúca do „Baťovských čias" už od 20.rokov minulého storočia a rozbehnúť opäť produkciu našich vlastných produktov a finálnych výrobkov. Musíme úzko prepájať obchod s výrobou a výrobu s obchodom a marketingom a začať budovať trh doma aj v zahraničí. Musíme začať konečne vo väčšej miere predávať svoje vlastné výrobky, ako tomu bolo kedysi a nielen pracovnú silu pre zahraničné spoločnosti. Tam je tá pridaná ekonomická hodnota pre naše firmy. Je dôležité  pomôcť predovšetkým malým a stredným podnikom, a to hlavne výrobným, pri vývoji nových produktov, nových technológií a to nielen výrobných ale aj informačných. Pomáhať im vybudovať distribúciu a obchody „kamenné" aj virtuálne (webstránky, e-shopy, obchodné platformy, atď.). Podporovať rôzne výstavy, prehliadky a expozície našich výrobcov a ich kvalitných výrobkov. Takéto výstavy by sa mali organizovať pod gesciou prezidenta republiky, premiéra, alebo ministrov, aby sa im dala patričná vážnosť a podpora zo strany štátu. Veď všetci tí sú platení z našich daní, ktoré tieto podniky v ťažkých podmienkach generujú pre celú spoločnosť. Takáto pomoc by sa mnohonásobne vrátila späť do systému.


Významne posilniť postavenie Obchodnej a priemyselnej komory (napríklad aj tým že členstvo bude pre podnikajúce subjekty povinné - členské príspevky by mali byť logicky nižšie) a zaktivizovať všetkých jej členov a predstaviteľov SOPK, aby sa stali hodnotnými partnermi vo vláde pri presadzovaní hospodárskej a obchodnej politiky štátu a tam presadzovať záujmy hospodársky aktívnych spoločností. Zabezpečiť efektívne fungovanie systému pri riešení obchodných sporov a zvýšiť vymožiteľnosť práva doma aj v zahraničí vo vzťahu k medzinárodným sporom predovšetkým v krajinách EU, ale aj inde vo svete. Zmysluplne finančne podporovať domácich výrobcov, aby mohli svoje výrobky a výrobné procesy inovovať a zefektívňovať ich v dlhodobo udržateľnom rozvoji. Je potrebné ich lepšie propagovať doma aj v zahraničí cez média, cez rôzne misie, cez naše zastupiteľské úrady v zahraničí a aj významnejšie prostredníctvom SOPK.

 

Je nutné vybudovať novú priemyselnú infraštruktúru, ktorá nebude zameraná prioritne len na strojárenský a automobilový priemysel, ale aj na naše domáce tradičné sektory priemyslu. Je nevyhnutné podporovať domácu produkciu, kde by sa malo preferovať používanie predovšetkým domácich zdrojov, surovín a materiálov vrátane ekologických materiálov a výrobných procesov. Nie je nutné, aby sa bežné výrobky, ako je obuv a odev, ktoré sa dajú vyrobiť u nás doma, mali prepravovať z opačnej strany zemegule, mrhať energiou a znečisťovať životné prostredie.


Je potrebné diverzifikovať našu ekonomiku, aby sme aj krízovom období, ako je táto pandémia, nemali tak výrazný ekonomický prepad. Musíme podporovať nielen veľké zahraničné, ale predovšetkým malé domáce výrobné fabriky a manufaktúry nevynímajúc aj drobných živnostníkov. Tí by mali tvoriť základ našej ekonomiky a hlavne tým by sme mali vytvárať vhodné podmienky, podporovať ich a poskytovať im rôzne stimuly na ich dlhodobý rast a udržanie ekonomickej stability. Vrátiť sa k tradičným hodnotám, kde etika vo všeobecnosti bude nadradená nad egoizmom a krátkodobou vidinou zisku, ktorá dnes vo svete bohužiaľ dominuje a to v mnohých prípadoch aj na úkor kvality a zdravia občanov. Len tak môžeme zlepšovať ekonomický a sociálny rozvoj u nás. Je toho ešte veľa, čo by sa dalo v tomto smere urobiť a vylepšiť - dôležitá je v prvom rade ochota a vôľa niečo začať meniť." hodnotí Ing. Šalát.

 

ATOK

Výstavy a veľtrhy

Termíny výstav a veľtrhov v najbližšom období si môžete pozrieť TU.

dolly