Flash
styl august 2019


Kríza horšia ako priemerná 

Ešte v októbri slovenskí podnikatelia nepredpokladali, že by ich mohla svetová finančná kríza nejako významnejšie postihnúť. V prieskume, ktorý realizovala Podnikateľská aliancia Slovenska v spolupráci s denníkom SME, Slovenskou asociáciou poisťovní, Slovenskou obchodnou a priemyselnou komorou, Zväzom elektrotechnického priemyslu, Zväzom sklárskeho priemyslu SR a Zväzom stavebných podnikateľov Slovenska koncom októbra 2008, viac ako 200 podnikateľov odhadovalo, že kvôli svetovej finančnej kríze dosiahnu v priemere o 8,6 % nižšie tržby oproti pôvodne plánovanej úrovni.

Popri zhoršenom vývoji tržieb podnikatelia zároveň očakávali v priemere o 11% nižší zisk oproti pôvodne plánovaným hodnotám. Z prieskumu vyplynulo, že o niečo výraznejšie dopady na finančnú výkonnosť by mali pocítiť malí a strední podnikatelia, zatiaľ čo veľké podniky očakávajú skôr miernejšie dopady. Viac ako polovica firiem v prieskume uviedla, že prehodnocujú výšku nových investícií. V priemere by mali investície podnikov klesnúť len o 16,5 % oproti povodne plánovaným objemom, čo je signálom toho, že firmy kvôli kríze nerezignovali na svoje investičné projekty, len relatívne upravili ich objemy.

Realita v súčasných dňoch však vyzerá o niečo hrozivejšie ako pred tromi mesiacmi. Správy o obmedzovaní výroby, zhoršovaní hospodárenia podnikov a prepúšťaní prichádzajú zo všetkých strán. Ekonómovia Carmen M. Reinhart a Kenneth S. Rogoff vo svojej štúdii analyzovali dopady finančných kríz, ktoré sa za posledných 100 rokov udiali v rôznych častiach sveta. Z ich zistení vyplýva, že finančné krízy mávajú výrazné a dlhodobé vplyvy na cenu nehnuteľností a akcií, hrubý domáci produkt a nezamestnanosť. Pri priemernej kríze dochádza k poklesu cien nehnuteľností o 35,5 % pričom tento stav trvá až šesť rokov. Majiteľov akcií nepoteší informácia, že ceny akcií v krízových časoch klesajú v priemere o 55,9 %. Potešiteľné je azda len to, že pokles trvá kratšie ako pri realitách, konkrétne 3,4 roka.

Jednou z najcitlivejších oblastí, ktoré kríza vyvoláva, je hrozba prepúšťania a rastu nezamestnanosti. V októbrovom prieskume zhruba pätina podnikateľov uviedla, že bude uvažovať o možnosti prepúšťania v prípade pretrvávania krízy a prepúšťanie by sa v tomto prípade mohlo dotknúť v priemere 3,5 % zamestnancov. Ak dnes vieme zhruba o 20 000 ohrozených pracovných miestach, pri celkovom počte zamestnancov v hospodárstve toto číslo predstavuje pokles zamestnanosti o 0,87 %. Výsledky štúdie Reinharta a Rogoffa sú pesimistickejšie. Finančné krízy v uplynulých 100 rokoch spôsobili nárast nezamestnanosti v priemere o 7 percentných bodov a zvýšená nezamestnanosť trvala v priemere 4,8 roka. Nádejou pre Slovensko je zistenie, že rozvíjajúce sa krajiny majú lepšiu schopnosť čeliť hrozbe prepúšťania ako rozvinuté ekonomiky vďaka väčšej mzdovej flexibilite a tiež horšie rozvinutým sociálnym systémom, čo motivuje ľudí k rýchlejšiemu návratu na trh práce.

Počas finančných kríz krajiny zaznamenali pokles hrubého domáceho produktu v priemere o 9,3 %. Dobrou správou je, že znižovanie hrubého domáceho produktu trvalo len dva roky. Za zmienku stojí tiež zistenie, že v krajinách postihnutých finančnou krízou vzrástol verejný dlh o 86 %.

Dnes je zrejmé, že výnimočná situácia si aj na Slovensku vyžiada mimoriadne riešenia. Podľa Reinharta a Rogoffa je totiž súčasná finančná kríza horšia ako priemerné krízy, ku ktorým došlo po druhej svetovej vojne. Vláda má v princípe dve hlavné možnosti, ako môže pomôcť krajine zmierniť negatívne dopady krízy na podnikanie a životnú úroveň obyvateľov. Tou prvou možnosťou je zníženie daňového zaťaženia, čím nechá obyvateľom a podnikateľom viac peňazí, ktoré by sa mohli prejaviť vo zvýšenej spotrebe v ekonomike. Nezodpovedanou otázkou tohto riešenia je, či sú ľudia ochotní spotrebovať dodatočné peniaze, alebo ich budú radšej šetriť, čím by sa toto opatrenie minulo účinku. Druhou možnosťou sú zvýšené verejné výdavky do infraštruktúry. Aj táto možnosť však má svoje riziká. Infraštruktúrne projekty sú jednak náročné na prípravu, sú dlhodobé a nie je ich možné meniť. Ďalšou nevýhodou je, že podstatná časť verejných výdavkov podporuje len obmedzenú skupinu podnikov.

Podnikateľská aliancia Slovenska očakáva od vlády jednoznačné kroky zamerané na podporu všetkých podnikov, a nie na selektívnu podporu vybraných odvetví. Kríza by sa nemala zneužívať na presadzovanie opatrení, na realizáciu ktorých neodzneli presvedčivé argumenty. Tak ako bolo radikálne zlepšenie podnikateľského prostredia okolo roku 2004 kľúčom k rekordným hospodárskym rastom, rovnako je kvalita podnikateľského prostredia kľúčovým faktorom na prekonanie negatívnych dôsledkov finančnej krízy. Priestor na zlepšovanie a radikálne zmeny zostal aj pre súčasnú vládu - bariér je totiž stále viac než dosť.

 

Róbert Kičina, Podnikateľská aliancia Slovenska

ATOK
hong kong január 2019

Výstavy a veľtrhy

Termíny výstav a veľtrhov v najbližšom období si môžete pozrieť TU.

dolly