Expo riva 2020


JURAJ OPRŠAL: TÚŽBA 

0.JPG

Meno Juraj Opršal sa na scéne výtvarného umenia automaticky spája s tvorbou v oblasti umeleckého skla. Patrí k žiakom jednej z najväčších osobností súčasnej scény výtvarneho umenia v Európe, profesora Václava Ciglera. Juraj sa okrem skla dlhodobo venuje i tvorbe šperku a malej architektúre. Okrem iného je spoluatorom mnohých podujatí, medzi najaktuálnejšie patrí napr. projekt putovných sympózií po slovenských vodných mlynoch. Jeho práce sú známe najmä v Holandsku, kde v deväťdesiatych rokoch patril k ikonám. Dnes sa sústreďuje na tvorbu módnych doplnkov, najmä kabeliek.

 

Podobne ako pri umeleckom skle i pri kabelkách preferuje za základ formy  geometrické tvary valca, kuželu, kocky alebo gule. Na jednej z jeho výstav kunsthistorička Viera Kleinová uviedla, že „...jeho kabelky pôsobia, povedané trochu pateticky, ako skrinky na tajomstvá. Nechýbajú tajné vrecúška a prekvapenia. Prostredníctvom pohybových elementov je zdôraznený efekt otvárania a zatvárania kabelky a dáva mu tak takmer divadelný charakter."

Nasledujúci rozhor je o príbehu vzniku a tvorby týchto kabeliek.

 

Juraj, prečo kabelky a nie umelecké sklo?

V jednom rozhovore som raz povedal, že tvoriť kabelky je bezpečnejšie, pretože keď vám spadne na zem kabelka, tak to nemusí byť pre ňu fatálne, tak ako to je v prípade sklenenej plastiky. Viete, ja pomaly starnem, motorika sa stráca, sklo zostáva krehkým materiálom...

 

Predpokladám ale, že strata motoriky nie je hlavným impulzom...

Určite nie, samozrejme, že som žartoval. Kabelky vznikli skôr ako prirodzený posun. V čase keď som začal nad nimi premýšlať, som sa z rôznych dôvodov nevenoval sklu. Sústreďoval som sa na tvorbu šperkov a kabelky boli prirodzeným vyústením inšpirácie, ktorú som pociťoval. Neskôr som sa vrátil ku tvorbe umeleckého skla a uvedomil si, že pri tvorbe kabeliek pociťujem rovnakú mieru dôležitosti ako pri tvorbe skla.

Kabelka je podľa môjho názoru dôležitým dotvorením ľudskej figúry a potvrdením osobnosti, rovnako ako sklenená plastika je dotvorením priestoru. Moje práce nechcem vnímať len ako funkčné predmety, ale najmä ako vyjadrenie jedinečnosti ich nositeľa.

Dokonca mám pocit, že tvorba kabeliek, ako malých predmetov každodennosti, je momentálne pre mňa dôležitejšia. Zlatá éra slovenského skla sa stráca, na scénu prichádzajú iné materiály a iná estetika, ktorú vytvorila moja generácia tvorcov. Viete a najvážnejším zranením, ktoré pri tých kabelkách hrozí, je pichnutie ihlou...

 

Predsa, odbornou verejnosťou ste stále vnímaný ako tvorca umeleckého skla. Čím sa líši tvorba sklenenej plastiky od tvorby kabelky?

Podľa môjho názoru ničím. Je veľkou škodou, že na Slovensku sa tvorbe módy a módnych doplnkov stále nepripisuje dôležitosť, akú táto téma vyžaduje. V našom prostredí prevláda pocit, že na tvorbu módy nie je potrebné vzdelanie alebo zvládnutie remesla a stačí orientácia v kolekciách svetových značiek. Výsledkom je obrovská devalvácia kultúry odievania, ktorá postráda akúkoľvek originalitu a sústreďuje sa najmä na demoštráciu drahej módnej značky.

Myslím, že do módy a tvorby módnych doplnkov na Slovensku treba vniesť, s nadsádzkou povedané, pravidlo zlatého rezu, tak ako je využívané v princípe umenia. Teda vyváženosť tvarov, presný balans. V kvalitnej umeleckej tvorbe by malo ísť o kombináciu myšlienky, jedinečnosti a perfektného remeselného spracovania. Vytvoriť vlnu, nie sa na nej iba viesť.... Naplnenie týchto troch podmienok očakávam aj od drobných architektonických objektov.

 

Aký je váš vzťah k móde a módnym trendom?

Myslím, že pozitívny. Raz sa ma niekto opýtal, či sledujem módne trendy. Automaticky som odpovedal, že sledujem. Vzápäti som si ale uvedomil, že módne trendy sledujú, alebo skôr prenasledujú mňa... Takže celkom dobre neviem, kto koho sleduje a prenasleduje.

Zaujíma ma ľudská figúra a o móde si myslím, že by mala byť to, čo pomáha organizovať ľudskú figúru. Tak ako architektúra, ktorá organizuje priestor. Móda by teda určite nemala byť samoúčelná, pretože je jednou z hlavných foriem vyjadrenia jej nositeľa. Ak všetci nosíme rovnaké kabelky alebo klobúky, tak sa od seba neodlišujeme a stávame sa masou. Nielen v tom, ako vyzeráme, ale následne i v tom, ako sa správame a premýšľame. Mal som štastie a pred časom som strávil dlhší čas v Japonsku. Bol to môj prvý kontakt s touto krajinou a veľkým prekvapením bolo, že originál kabelky Luis Vuiton stretnete v metre tak často ako žltú igelitku v predajniach Billa. Kabelky Luis Vuiton su krásne, avšak v momente, keď ich začne nosiť 60% dospelej populácie a stanú sa symbolom statusu, tak strácajú svoj význam. Strácajú totiž charakter nositeľa, pre ktorého boli vytvorené a stávajú sa len ďalším masovým produktom.

To, čo na Slovensku podľa môjho názoru nutne potrebujeme, je pluralita a schopnosť pluralitu akceptovať. Možno to bude znieť nadnesene, ale spôsob, akým sa obliekame a pôsobíme na svoje okolie v nás podvedome pestuje, alebo obmedzuje schopnosť vnímať odlišnosti. Módu, módne trendy nevnímam teda len z pohľadu estetiky a krásna, ale najmä z pohľadu spoločenského, ako nástroja ovplyvňujúceho naše podvedomie, myslenie a kutúru každodennosti.

 

Vaše kabelky sú charakteristické prekvapivými tvarmi a materiálmi. Mnohé z nich v sebe ukrývajú tajomstvá, ktoré človek objaví až keď kabelku chytí do ruky. 

Viac krát som už povedal, že módne doplnky, teda i kabelky, musia byť najmä dotvorením ľudskej figúry. Projektujem ich ako predmety zdobné, no musia si zachovať aj svoju funčnosť, inak by prestali byť kabelkou.

Artefakty, ktoré vytváram sú určené ľuďom, ktorí si môžu dovoliť drahý predmet. Ekonomickú istotu však získali vďaka svojmu talentu, ktorý umocnili štúdiom a zúročili vytrvalou prácou. Ide teda o ľudí plných prekvapení, ktorí určite napatria do šedého priemeru. Moje kabelky sú potvrdením môjho vnímania módy - móda má dotvárať ľudskú figúru a osobnosť ich nositeľov. Sú kombináciou myšlienky, nápadu a remesla zabaleného do najkvalitnejších možných materiálov. Každá kabelka je ručne vyrobeným originálom.

 

Je Slovensko na Vaše kabelky pripravené?

Ak mám byť úprimný, tak neviem. Najviac kabeliek sa doposiaľ predalo v Holandsku. Myslím, že dôvodom nie je ekonomická situácia a kúpyschopnosť v krajine. Holandsko vždy patrilo k slobobným a otvoreným krajinám plných moreplavcov ochotných objavovať všetko, čo je za horizontom. Ľudia sa snažia byť inšpirovaní okolím a v takejto atmosfére je neporovnateľne jednoduchšie uplatniť predmet, ktorý je iný, ako ostatné. S použitím metafory sa dá povedať, že Slovensko veľa moreplavcov nemalo. Posledných pár rokov sme však súčasťou Európskej únie, ergo, sme súčasťou prímorského zoskupenia. Verím, že situácia na Slovensku sa zmení.

_MG_1203upr.jpg

Katarína Podracká

 

 

ATOK

Výstavy a veľtrhy

Termíny výstav a veľtrhov v najbližšom období si môžete pozrieť TU.

dolly