Bezodná oáza koloritu tisícich tvári

Je takmer zbytočné presviedčať, čo všetko prináša priamy dotyk s Marokom, keď už len predstava, vychádzajúca z vyrozprávaných reálnych či zinscenovaných prostredí a dejov, plodí more myšlienok. Konkrétne v jednej z jeho najpopulárnejších turistických destinácií - v Marakéši. A nejde iba o pocity, vyvolávajúce potešenie či údiv, ale najmä o zásahy inšpiračnými šípmi, ktorým sa jednoducho nedá uniknúť. Marakéš disponuje neuveriteľnou príťažlivosťou, schopnou omámiť aj takú osobnosť svetovej módy, akou bol a zostáva Yves Saint Laurent.

Odjakživa považované za rázcestie medzi Afrikou, Európou a Stredným východom, Maroko je krajinou tisícich tvárí, chutí, vôní a kontrastov. Ak sa zdá príliš náročné okúsiť všetky jeho zákutia s príslušnou identitou, tak ideálnym riešením, okorenením hojnou dávkou dobrodružstva a romantiky, je jednoznačne scénografický Marakéš. Ikona moderného Maroka, s fascinujúcou pozíciou vo vnútrozemí, obklopená púšťou i zasneženými vrcholkami Vysokého Atlasu, je schopná podriadiť sa transformácií a zároveň zachovať pôvodnú podobu histórie, kultúry a tradícií krajiny. Akoby dve mestá v jednom, dva tak rozdielne svety, ktoré však spolunažívajú bez problémov.

Či sa už vyberiete po labyrintových uličkách starého opevneného mesta - Medina, na prvý pohľad až príliš banálnych a takmer zanedbaných, na ktorých nemožno minúť sýto dekorované robustné dvere odkrývajúce skutočné lokálne čaro v luxusných rezidenciách -riadoch, hoteloch, či reštauráciách alebo voľne nazriete do dielničiek šikovných majstrov či kooperatív, kde sa tkajú koberce a spracováva koža - všade tu dýcha kreativita. K opojnej atmosfére bezpochyby prispieva cisárska architektúra Mediny a pouliční umelci na námestí Djemaa el-Fna, kde prichádza na scénu to, čo je pravdepodobne považované za jedno zo svetovo najväčších predstavení na otvorenom priestranstve.

Marakéš je rajom pre milovníkov shoppingu. Mesto sa hemží schopnými remeselníkmi so zmyslom pre tvary, farby a s istými rukami, ktorí vyrobia čokoľvek z dreva, kože, vlny, kovu, kostí, mosadze, striebra, pestrofarebných farebných látok... Každý predmet je pre nich príležitosťou zlúčiť príjemné s užitočným. Skutočnou komerčnou baštou je Souk, alebo trh, zahŕňajúci nevyčísliteľný počet predajných jednotiek pozdĺž úzkych a preľudnených ulíc starého mesta, z ktorého je veľmi zložité odísť s prázdnymi rukami. Nielen pod kvantami všakovakého sortimentu prehýbajúce sa pulty, ale najmä nástojčivé prehováranie bravúrnych predajcov o jedinečnosti ich výrobkov, zlomia akúkoľvek nerozhodnosť. Či uz ide o prvotriedne výrobky, či lacné kópie. Nechýbajú však ani neodolateľné módne butiky, v ktorých naširoko cítiť vôňu Orientu a kde panuje kvalita materiálov a dekorácie odevov i doplnkov.

Po stopách módy z etnického klbka

Ponoriť sa v uliciach Marakéša do bádania módy v inej podobe, na akú sme bežne zvyknutí, je skúsenosťou na nezaplatenie. Eklektická marocká móda neudáva predstavivosti žiadne limity a k jej unikátnosti prispieva snaha zachovať typológiu materiálov daného teritória a ručné spracovanie. Všetko to, čo v tejto krajine nie je pribité, je tkané, šité a vyšívané. V odevnom priemysle, ktorý v súčasnosti podlieha expanzii, je zainteresovaná tretina ženskej populácie. Tkajú látky, šijú, vyrábajú prútené tašky, bižutériu... Stávajú sa nevyhnutným článkom marockej módy etnicko-chic štýlu, ktorý dokáže ohúriť aj väčšiu časť západného sveta.

Z materiálov sa najväčšej popularite teší rastlinný hodváb, vyrobený z miešaného zoskupenia kaktusového hodvábu s inými prírodnými alebo syntetickými vláknami. Veľmi využívanou je aj koža. V drobných dielňach obchodov možno priamo asistovať pri jej spracovaní a farbení. Ale tým sa skúsenosť nekončí. V týchto končinách sú majstri k dispozícií svojim návštevníkom do slova a do bodky. Pri opojnom chlípaní pravého mätového čaju stačí rozviazať fantáziu a objednať si na mieru čokoľvek, čo len zíde na um. Kabát, nohavice, či typické glamour papuče s ostrou špičkou - babouches, ktoré tunajší muži považujú za "Adidasky Berberov" (pozn.: Berberi - pôvodní severoafrickí obyvatelia) a ktoré sa ženám ponúkajú v nekonečných variantoch farieb a motívov. Personalizácia výrobkov, zainteresujúca i šikovných krajčírov či značkových miestnych návrhárov, je veľmi rozptýlenou praktikou v Maroku. Dotýka sa nie iba odevov, ale aj šálov, klobúkov, topánok, šperkov, tašiek, textilných a kožených doplnkov do domácnosti. Čo lepšie môže napríklad nežnejšiemu pohlaviu oživiť po čase návštevu Maroka, ak nie na mieru zhotovený kaftan - elegantná predĺžená košeľa s berberskými výšivkami alebo prírodnými dekoráciami okolo krku a pozdĺž zápästia rozšírených rukávov?

Samotné odievanie miestnej populácie v Maroku ponúka viacuhlový pohľad. Veľa žien a mužov zostáva verná tradičnej dlhej pozvoľnej tunike s kapucňou - djellaba a niektoré ženy možno zazrieť zakryté závojom - hijab. Mladá generácia však už viac sympatizuje so štýlom západného sveta a volí tričká s nápismi, topánky podľa posledných trendov alebo tenisky.

Maroko nie je len zdrojom a liahňou výrobkov, ktoré sa stávajú súčasťou globálneho obliekania, ale odôvodnene už roky láka a motivuje aj veľkých protagonistov svetovej módy. Medzi mnohé príklady sa zaraďuje práve aktuálna reklamná kampaň M Missoni, realizovaná práve v Marakéši, ktorý hodnoverne interpretuje marockú intenzitu a vďaka uvoľnenej atmosfére vytvára harmonické pozadie pre priadze, potlače a svetlé farby jarnej a letnej kolekcie 2014 talianskej značky.

v uliciach Marakéša

Souk, trh v Medine, starom meste Marakéša Souk 3.JPG

Marocké ženy v typických odevoch

nekonečný výber produktov z lokálnej produkcie

Večné puto Yves Saint Laurenta

Nekonečnú inšpiráciu v tejto krajine našiel aj francúzsky módny dizajnér Yves Saint Laurent. Prostredie, klíma, kultúra, architektúra, mentalita aj kuchyňa dokázali uspokojiť a motivovať tohto pôvodcu nového statusu ženy, odvážnejšej a bezpečnejšej, ktorý vytvoril počas štyridsaťročnej kariéry zakomponovaním mužských prvkov do svojich odevov.

Vášeň návrhára pre Maroko sa datuje od roku 1966, kedy počas svojej prvej cesty spolu s partnerom Pierrom Bergé kúpili vilu v marakéšskej Medine a z ktorej potom o osem rokov neskôr presunuli svoje umelecké berberské zbierky do domu so susediacou záhradou Majorelle. Ujali sa jej rekonštrukcie, vytvorili sugestívnu botanickú záhradu s tropickými rastlinami a v roku 2011 v nej Pierre Bergé otvoril Berberské múzeum. Láska Yves Saint Laurenta k tomuto miestu, na ktoré každoročne zavíta viac ako 600 000 návštevníkov, bola až taká intenzívna, že si želal, aby tu bol po smrti roztrúsený jeho popol.

Práve na úzku spojitosť vzťahu návrhára k usadlosti v Marakéši nadväzuje výstava "Berberské ženy z Maroka", sprístupnená do 20. júla 2014 v parížskom sídle Nadácie Pierre Bergé-Yves Saint Laurent. Predstavuje cez dvesto exponátov tamojšieho umenia, pochádzajúcich z viacerých kolekcií a odkrývajúcich krásu a bohatosť kultúry Amazighskej civilizácie (inak povedané Berberov), ktorá práve zručným berberským ženám vďačí za prežitie.

Yves Saint Laurent v časoch objavovania Maroka