Petra Toth: Folklór je pre mňa nadčasový

Je živým dôkazom, že k úspechu potrebujete „len" odhodlanie a tvrdú prácu. Nesnaží sa spoznať tých správnych ľudí. Pred dvanástimi rokmi sa odsťahovala do vidieckeho domčeka odkiaľ tvorí a riadi známu značku nesúcu jej meno. Po narodení dcérky sa jej romantickým šperkom začalo ešte viac dariť a aj dnes sa drží motta, že rodina je nad prácu. Prestavujeme vám šperkárku Petru Toth.

Spomínali ste, že sa Vám zrútil svet, keď Vás neprijali na Vysokú školu výtvarných umení (VŠVU). Ako ste sa s tým vysporiadali? Necítili ste sa niekedy menejcenná v tom, že nemáte formálne vzdelanie?

Menejcenne som sa nikdy necítila. Práve naopak, spätne hodnotím to, že ma nevzali na VŠVU ako pozitívny moment. Nie som ovplyvnená umeleckou komunitou a budujem si vlastnú cestu uplatnenia sa. Všetko čo som sa potrebovala naučiť, sa mi podarilo naučiť postupne a vždy som sa každým rokom technologicky zdokonaľovala.

Kedy sa začala Vaša profesionálna tvorba, ak opomenieme sponu do vlasov, ktorú ste vyrobili už v šiestich rokoch?

Hneď po skončení strednej školy som sa rozhodla, že ničomu inému ako šperku sa venovať nechcem a snažila som sa urobiť maximum pre to, aby som sa šperkom mohla plnohodnotne živiť.

Také silné presvedčenie a cieľavedomosť sú v tom veku obdivuhodné. Mnoho ľudí váha ešte dodnes. Čo Vás v tom utvrdzovalo?

Sama to neviem popísať. Je to moja povaha, s ktorou som sa narodila, ale veľkú úlohu zohralo aj prostredie, v ktorom som vyrastala. Od malička som si hovorila, že si musím vybudovať značku a byť absolútne nezávislá a samostatná.

Vedeli by ste pomenovať vlastné chyby, ktoré Vás posunuli ďalej?

Možno najvýraznejšie poučenie pre mňa je, detailne si vyberať ľudí, ktorí okolo mňa sú a s ktorými budem spolupracovať. Myslím tým skôr externé spolupráce. Vždy dám na svoju intuíciu. Vyslovene korporátne spolupráce zamerané len na profit odmietam. Ale už sa mi stalo, že som zobrala spoluprácu s rodinnou firmou a nedopadla dobre. Čiže je to individuálne a teraz som oveľa obozretnejšia.

Predstavte nám Vašu poslednú kolekciu Mileva. Má nežný, slovanský názov.

Ešte pred narodením mojej dcéry Milevy som mala v hlave myšlienku vytvorenia niečoho výnimočného, venovaného práve jej. V ateliéri mám stenu inšpirácií, vytvorenú z fotografií pôvodných slovanských krojov. Napriek množstvu času stráveného pred ňou som netušila, ktorým smerom sa mám vydať. Práve v okamihu, keď mi zrak padol na Čatajskú výšivku som prvýkrát pocítila pohyby malej Milevky. Ten moment bol pre mňa natoľko čarovný, že mi viac nedal na výber. Tak vznikla pôvodná kolekcia, ktorej šperky sú z ružového zlata v kombinácii s červeným krištáľom.

Je pre vás folklór a jeho motívy len trendom či vašou osobnou nadčasovosťou?

Folklór je aktuálny trend, to vidí hádam každý. Pre mňa je to však nadčasová záležitosť. Téme folklóru som sa začala venovať pred viac ako desiatimi rokmi a neustále ma fascinuje. Vzory sú tak rozmanité a tak prepracované, že ma budú fascinovať donekonečna. Úprimnosť s akou sa tvorili je podľa mňa práve ten dôležitý faktor, ktorý zaručuje nesmrteľnosť folklóru. Vtedy sa tvorilo preto, lebo to tak ľudia pociťovali, nie kvôli móde, alebo lepšiemu predaju.

Máte doma dvojročnú dcérku. Je podľa Vašich skúseností možné skĺbiť prácu návrhárky s rolou matky tak, aby ste boli spokojná na oboch stranách?

Myslím si, že každá práca je zlučiteľná s úlohou matky, keď sa nájde na to vhodná cesta. Ja som sa snažila organizovať svoju prácu tak, aby som samozrejme na prvom mieste mala vždy Milevu. Osobne som takto veľmi spokojná a myslím si, že sa mi to darí. Značka nestráda, práve naopak, v tomto období rástla a ja sa naplno venujem Mileve. Nikdy by som však neuprednostnila prácu pred dcérou.

Pri tak úspešnej značke máte so sebou iste celý tím ľudí...

Okrem mňa sú traja ďalší ľudia. Všetci však pracujeme kedykoľvek a kdekoľvek, pracovné veci riešime aj cez víkendy či po večeroch. Takže pracujeme za viacerých (smiech). Som rada, že som našla ľudí, ktorí majú pre značku rovnaký zápal ako ja.

Myslíte si, že je pre šperkára či tvorcu doplnkov nevyhnutné spolupracovať s odevnými dizajnérmi?

To je asi veľmi individuálne. Ja som sa zo spoluprác veľa poučila. Nie všetky vyšli a dokonca jedna skončila pre mňa veľmi zle, kedy ma druhá strana doslova oklamala. Z pozitívnych spoluprác sa teším a rada si ich zopakujem aj v budúcnosti. My sme uviedli tento rok prvú vlastnú odevnú kolekciu. Čiže spolupráca s módnymi dizajnérmi do budúcna nebude veľmi potrebná.

Ako sa vyrovnávate s plagiátorstvom? Už dlhšie evidujem reklamy na šperky, ktoré nápadne pripomínajú tie Vaše. Možno je to len môj pocit...

Nie je to len Váš pocit (úsmev). Pravidelne nám ľudia píšu práve o jednej konkrétnej šperkárke, že im na to vyskočila reklama a že ich to nahnevalo. Osobne si myslím, že je to zvláštne, keď si niekto buduje značku na vykrádaní iných umelcov, ale asi aj to je cesta, ako zarobiť. Nikomu nepíšem, ani sa nevyhrážam, aby s tvorbou, ktorá sa podobá na moju, prestal. Umelec je vtedy skutočne úspešný, keď ho začnú kopírovať.

Prezradíte nám, ako sa Vám podarilo dostať sa do maloobchodu k iným predajcom? Pre mnohých umelcov to je takmer nemožné.

Pôvodne sme spolu s manželom chodili po obchodoch a ponúkali sme na predaj naše šperky. Bolo to pred viac ako desiatimi rokmi a vo veľkom nás predajcovia odmietali. Vraj nie sme svetová značka, takže nikoho nezaujmeme. Časom sa značka Petra Toth dostala do povedomia a predajcovia sa odvtedy ozývajú sami.

A na záver ešte jedna osobná otázka. Niektorí návrhári tvrdia, že spoločenský život je pre úspech v móde dôležitý. Treba sa ukázať na tých správnych akciách, spoznať správnych ľudí. Vy bývate v domčeku a pestujete vinič. Znie to ako idylka, ale nemáte pocit, že tým strácate?

Chodiť sa ukazovať na akcie len preto, aby som sa niekde ukázala, nie je moja nátura. Vždy som si všetko odpracovala sama, takže sa ani nesnažím spoznávať tých "správnych" ľudí. Popravde je to trochu unikát na Slovensku, tým, že sme malá krajina všetci majú pocit, že musia byť s každým kamaráti, aby sa im podarilo preraziť. Ja som si svojou cestou išla sama a úspech pomaly prišiel a som za to veľmi vďačná.